GORILA V „PYTLI“
Prečo je slovenská Gorila stále v „pytli“? Lebo nikto nemá vážny záujem, nie že len ju dostať s „pytla von“, ale ani záujem ju dostať tam, kam právom v „právnom“ štáte patrí! Hneď by sme mali niekoľko goríl v rezervácii.
Táto kauza neskutočne valcuje titulne stránky novín, časopisov, televíznych správ. Ale čo je najsmutnejšie, aj tú poslednu štipku viery ľudí v spravodlivosť, ktorá už je taká malá, že stači iba kvapka na zahasenie. Je krásne mať slobodný prístup k informáciam, ale čo s toho, keď človeka iba zbytočne zaťažujú takéto problémy, ktoré sú aj tak v konečnom dôsledku neriešene.
Dospel čas, kedy by sa všetci zainteresovaní mali začať k tomu stavať ako ZODPOVEDNÍ ľudia. Počínajúc politikmi, políciou, prokurátormi a v hlavnej miere ĽUĎMI. Pretože len ľudia možu (v tomto prípade MUSIA) dotlačiť resp. prinútiť zodpovedných a zučastnených konečne aspon raz niesť zodpovednosť za následky ich rozhodnutí. Inak zmena k lepšiemu nikdy nenastane a sýti sa stanú ešte viac NENAŽRANÝMI (hoci je tažke si to už vo väčšej miere predstaviť) na úkor hladom pozerajúcich, ktorý budú čím ďalej viac uťahovaní (samozrejme opaskami nenažraných).
Prečo zrovna ľud by mal byť tým, čo si má robiť poriadok? Pretože je to jeho majetok, a jeho kultúrne a hmotné dedičstvo, čo nám tu naše generácie zanechali v domienke, že ho aj mi budeme mať chuť a snahu zachovať pre ďaľších SLOVÁKOV. Pretože už sa každý mohol za tie roky presvedčiť, že sám správca štátu poverený samotným ľudom, nie je schopný chliev plný „goríl“ vyčisťiť. Nie že len nieje schopný ho výčistiť, on ani nemá záujem ho čistiť. Nespasí nás žiadny franský kupec Samo, žiadny Jánošík. Dozrel čas, kedy možeme vytvoriť povesť len mi sami, ako ľud konečne túžiaci po pravde a právach v situáciach značne ovlivňujúcich životnú úroveň nás všetkých. Ľud žijúci pod názvom SLOVÁCI.
Ak ešte predsa len niekto okrem našich správcov a ich dvorných pätolízačou má dôveru k riešeniu tohto problému, nech na to rýchlo zabudne. Súčastní správcovia (jedno čí červení, modrí, zelení či všefarebno-bezfarební) sú tak domujúci v slovenskom pralese, že nemajú najmenší záujem prenechať svoj domov plný farebného lístia novému vetru pravdy a práva. Veď s pralesa rovno do púšte je pre nich spoločenská samovražda jedného nenažraného druhu. Ochráncovia práva ĽUDU sa ani nevedia dohodnúť, kto by ľud lepšie ochránil či neochránil? Pár ľudí s pralesa by sa aj našlo čo by pozbierali odvahu, ale nie je ich toľko, aby ich nepohltili, či neušlapali ich nenažraní gorilí predkovia (či potomkovia) ľudí.
Preto sme na to ostali len mi sami hladom pozerajúci ĽUDIA, ktorým už musí prestať býť ĽAHOSTAJNÁ táto situácia vedúca k zániku spravodlivosti, práva, slušnosti a dôstojného života. Situácia. ktorá kŕmi a ďalej už nemieni kŕmiť nenažrané gorily, ktoré nevedia zobrať konečne aspoň raz na svoje plecia prvú štipku MORALNEJ SLUŠNOSTI a ZODPOVEDNOSTI voči ľudu, ktorí im omylom túto dôveru dal.
Je to len na nás ĽUĎOCH, ako sa postavíme k čisteniu svojho vlastného chlievu. Či nám ľuďom pomôžu aj nejaké ušlachtilé gorily s dávkou morálnej povinnosti a zodpovednosti k svojmu postaveniu tento problem raz už konečne riešiť. Veď aj samotná štátna hymna nám to káže raz začas spraviť hromi, blesky v neprávosti. Inak možeme ďalej len nadávať a mať ústa plné nechute z nášho života na SLOVENSKU nad pohárom piva, čo vieme znamenite!